Vítajte

Rímska ríša

1. Takmer 400 rokov boli Rimania vládci Stredozemia a veľkej časti územia Európy. Väčšina moderných právnych a spoločenských poriadkov sa opiera o rímske pravo.

2. Založenie Rímskej ríše spadá do obdobia okolo r. 250 pred Kr. a jej zánik sa datuje r. 476 po Kr. Rimania vynikali v organizovaní štátu, mali obávanú armádu a loďstvo. Ríšu spájal 1 jazyk, jedno hospodárstvo a jedna správa.

3. Republika:
4. Podľa legendy siahajú počiatky Ríma do r. 753 pred Kr. jeho obyvatelia založili republiku. Hlavným rivalom Ríma bolo Kartágo ležiace v severnej Afrike ,s ktorým r. 218 pred Kr. Rím vstúpil do 2. púnskej vojny. Kartáginský vojvodca Hannibal rozprášil r. 215 pred Kr. hlavné sily Rimanov pri Kannách, ale nepodarilo sa mu dobyť Rím. Kartágo neskôr utrpelo porážku. Okolo r. 44 pred Kr. sa Rím zmocnil Grécka, Hispánie a Gálie a veľkých území na Blízkom východe a v severnej Afrike.

5. Panovanie cisára Augusta:
6. Rozkvet Rímskej ríše umožnil patricijom (aristokratom) získať veľké bohatstvo, ale radoví občania – plebejci, naopak, politickú moc stratili. Armáda zachovala vernosť svojmu úspešnému veliteľovi väčšina než senátu. Toto napätie viedlo k sérii občianskych vojen, ktoré prebiehali od r. 30 pred Kr. Víťazom sa stal Oktavián, synovec diktátora Júlia Caesara. Prijal titul Augustus , t.j ,,Vznešený“ a zaviedol novú formu vlády, vďaka ktorej sa stal cisárom – samovládcom.

7. Občania Ríma:
8. Rímske občianstvo poskytovalo viaceré výhody. Občania mali právo voliť, byť volení alebo sa podieľať na správe krajiny. Spočiatku mali tieto práva len občania Ríma, neskôr ich získali aj občania ďalších miest, resp. občanmi sa mohli stať aj vojaci, ktorí slúžili v rímskej armáde odslúžili 30 rokov. Od r.212 po Kr. každý slobodný občan ríše bol zároveň občanom Ríma.

9. Chlieb a hry:
10. Väčšina obyvateľov Rímskej ríše žila na vidieku a obrábala pôdu. Mestá plnili úlohu správnych a obchodných centier. Poskytovali aj zábavu, napr. v arénach sa konali zápasy gladiátorov medzi sebou alebo s divokými šelmami. Veľmi obľúbené boli aj preteky vozov v aréne nazývanej cirkus. Chudobní občania Ríma dostávali zadarmo chlieb.

11. Nájazdy barbarov:
12. Približne od r. 300 po Kr. viedol mor a hlad k zníženiu populácie. Vysoké dane a zlá správa obmedzovali obchod a blahobyt. Roku 395 sa ríša rozdelila na dve časti s hlavnými mestami Rím a Konštantínopol. Východná časť, ktorej dominoval vplyv gréckej kultúry, sa nazývala Byzantská ríša. Po roku 370 vlny nájazdov germánskych kmeňov Gótov, Sasov a Frankov pustošili Západorímsku ríšu. Rímske légie s vypätím síl odvracali tieto útoky, až nakoniec r. 410 Vizigóti vyplienili Rím. Roku 447 mongolské kmene Húnov vedené Attilom vtrhli do Európy. Hoci sa r. 453 podarilo Húnov vytlačiť, ríša sa už nespamätala. Posledný rímsky cisár Romulus Augustus sa r. 476 vzdal trónu a ríša sa rozdelila na malé germánske kráľovstvá. Byzantská ríša existovala až do r. 1453, keď ju rozvrátili Turci.


13. Dedičstvo Ríma:
14. Rímske právo ovplyvnilo právne poriadky mnohých krajín, pretože latinčina, jazyk Rimanov sa stala základom pre francúzštinu, taliančinu a španielčinu. Návrat k antickému umeniu a architektúre položil základy renesancie a moderného sveta.